niagaara

Nedeľa ráno, vyrážame na Niagarské vodopády. Cesta trvala niečo vyše sedem hodín, pred Buffalom začalo riadne liať, aj v Niagara Falls mrholí. Išli sme sa ešte prejsť k vodopádom, večer sú osvetlené. Zajtra pôjdeme cez deň, snáď nebude liať...

Na pondelok hlásili pršať, ale nakoniec z dažďa našťastie nebolo nič. Išli sme k vodopádom a na loď, ktorá ide až k nim - volá sa Maid of the Mist. Kým sme čakali, chlapík, ktorý tam robí nám porozprával rôzne historky. Napríklad že prvý, kto tam postavil elektráreň a dokázal previesť elektriku viac ako míľu bol Nikola Tesla. Tá stará elektráreň už nefunguje, ale postavili nové asi 4 míle po prúde, a odvádzajú polovicu vody pod zemou do elektrární, v noci až 75%. Je to hlavne preto, že prúd je taký silný, že spôsobuje veľkú eróziu a keby tam nechali pretekať všetku, za nejaký čas by z vodopádov veľa neostalo. Jasné, že by to nebolo za pár rokov... To bolo jeho vysvetlenie :) A vysvetlil nám, prečo sa Niagarským vodopádom hovorí "Honeymoon Capital of the World" čiže miesto, kde sa najviac chodí na svadobné cesty. Spôsobil to Jerome Bonaparte, Napoleonov brat, ktorý tam išiel na svadobnú cestu a tak sa mu to páčilo, že to začal propagovať a ľudia tam začali chodiť. Môže to mať niečo spoločné aj s tým, že ako tá obrovská masa vody dopadá veľkou silou, uvoľňujú sa tam ióny a je tam najväčšia koncentrácia iónov na svete. A ióny vraj uvolňujú endorfíny... No, to nám povedal ujko Jim :) Nakoniec sme sa dostali na loď, dali nám ftipné modré pršiplášte, vyzeralo to naozaj smiešne, plná loď modrých panáčkov. Potom sme si dali obed a prechádzku na ostrovčeky, do stredu vodopádov. Kanaďania majú na vodopády lepší výhľad, lebo ich vidia "spredu". Ale aj tam sa chystám ;) Volal mi totiž Carlo, že nech určite prídem do Toronta. Skúsim to niekde napasovať.

Sranda bola cestou naspäť, ja som šoférovala a potom sme sa s Barbarou vymenili. Chvíľu potom nás v Pennsylvánii zastavil policajt, že vraj nám nefungujú zadné svetlá... No, blbé v noci. My hneď vypleštené oči, že oops, čo teraz. Ale bol zlatý, povedal nám, nech skúsime v najbližšom meste nájsť opavovňu áut. Samozrejme, že o 10 večer už nič nebolo otvorené, tak že pôjdeme s výstražnými svetlami. Ale blikať 250 míľ až domov je trochu otravné. Povedali sme si, že keby nás zase zastavili, musíme sa tváriť prekvapene akože to sme naozaj nevedeli. Šoférovala som zase ja a skoro sme došli až domov, ale pár míľ pred Morristownom nás zase zastavili. Tak sme všetky poctivo híkali a tvárili sa šokovane :D Dal nám teda napomenutie a domov sme už dorazili blikajúc výstražnými. Sranda, hlavne že sme nedostali pokutu. Barbara si akurát musí dať opraviť zadné svetlá...